Keď niekto povie: “Som osamelý,” je to vnímané negatívne. Osamelosť je niečo, čo treba napraviť. “Poď s nami na párty, aby si nebol sám.” “Dohodíme ti frajerku, aby si nebol sám.” Ako introvert by som chcel, aby existovali dve slová, opaky slova “osamelosť”, v dvoch rôznych kontextoch:

Osamelosť, ale s pozitívnym vyznením

Slovo, ktoré by vyjadrilo, že si absenciu osôb v mojom okolí užívam a vychutnávam. Je mi príjemná. Nechcem, aby moju osamelosť niekto rušil. “Priateľka šla so synom na týždeň na chatu. Pracujem z domova a už tri dni som nevidel žiadneho človeka. Som taký osamelý, až by som od radosti tancoval.”

Anti-osamelosť

Slovo, ktoré by som použil, keby som nemal možnosť uniknúť interakcii s inými ľuďmi. Ktorým by introverti mohli vyjadriť ten denial-of-service útok, ktorý na nich spoločnosť občas podniká. “Na letnom tábore som sa musel každý deň zapájať do spoločných aktivít. V stane sme boli štyria. Nemal som vôbec žiadne súkromie. Bol som tam veľmi anti-osamelý.”

Ak také slová náhodou existujú, dajte mi vedieť. S radosťou ich aktívne zaradím do svojho slovníku. Ale ja som si nedokázal vybaviť nič, čo by tieto pocity vystihovalo. Myslím, že je to pekná ukážka toho, ako je v našej spoločnosti extroverzia považovaná za normu a introverzia za odchýlku.

Jedného dňa, keď medzi rečníkmi na ajťáckych konferenciách konečne bude 50% zastúpenie žien, rozbehnem kampaň za vyššie zastúpenie introvertov. To bude výzva!