slovna-zasoba

O dôležitosti slovnej zásoby a gramatiky

Sledujem, že čoraz viac ľudí kašle na svoje vyjadrovacie schopnosti. Niektorí sú na to dokonca hrdí! Nerozumiem tomu a je mi z toho smutno. Bohatá slovná zásoba a schopnosť exaktného vyjadrovania predsa umožňuje formulovať komplikovanejšie myšlienky. A navyše vďaka nej môžeme komunikovať oveľa rýchlejšie a presnejšie. Predvediem vám to na dvoch praktických príkladoch.

Slová s exaktným významom

  • Subjekt v objekte. – Čo to znamená? Je to veľmi nekonkrétne. Nejaká bytosť je v niečom. Môže to byť zviera v klietke. Škrečok v zadku. Človek v kadibudke. Kto vie? Aby to malo nejakú informačnú hodnotu, musíme doplniť nejaký popis, kontext. Táto hláška sama o sebe neznamená prakticky nič.
  • Človek v budove. – Začína to byť konkrétnejšie. Vieme, že nejde o zviera a vieme, že ide o človekom vytvorenú stavbu. Ale ešte stále to nie je dostatočne jasné. Môže to byť kancelárska budova, domov dôchodcov, továreň, jurta. A kto v tej budove je? Jasné, je to človek. Ale aký človek? Čo o ňom vieme? Nič.
  • Černoch v obydlí. – Fajn. Poznáme etnikum človeka a typ budovy, takže si môžeme začať domýšľať detaily. Možno ste si predstavili afrického domorodca vo svojom dome niekde na savane. Alebo gangstra v ghette. To podľa toho, aký typ rasistu ste. Každopádne na základe dvoch slov ste si v hlave urobili jasný, konkrétny obrázok.
  • Krovák v iglu. – Fíha! Zrazu máme dve slová, ktoré znamenajú niečo veľmi konkrétne. Vieme toho hrozne veľa. Ale je tu kontrast. Ako môže byť krovák, čo je domorodec žijúci v Afrike, v iglu, čo je obydlie eskimákov z ďalekého severu?

Predstavte si, že čítate poviedku. Keby začínala slovami “Do objektu vošiel subjekt,” čítali by ste ďalej? Zaujíma vás to? Bude vás baviť zdĺhavé a komplikované vysvetľovanie toho, čo za subjekt a čo za objekt má autor na mysli? Ja by som sa na to vykašlal. Ale keby poviedka začala slovami “Do iglu vošiel krovák,” bol by som chytený a asi by som neprestal čítať, kým by som sa nedozvedel viac.

Dve slová. Čím konkrétnejšie, tým viac sú nabité informáciami a tým zaujímavejší príbeh rozprávajú.

Vzťažné zámená

Viete, čo mám vlastne na mysli? Slová ako “svoj”, “svoje”, “svojho”. Kvôli nekvalitným prekladom amerických filmov a seriálov pomaly vymierajú. V angličtine totiž vzťažné zámená neexistujú.

Väčšina ľudí, s ktorými sa o tom baví, v nich nevidí význam. Často tvrdia, že je dobre, že vymierajú. Aspoň sa naša reč zjednoduší a deti sa to v škole nebudú musieť učiť. Lenže podľa mňa je to škoda, pretože bez nich niektoré veci nevieme vyjadriť dostatočne jasne.

Praktický príklad: Na záchode sú dvaja mládenci, Jožo a Paľo. Jeden z nich drží v ruke penis. Ak povieme: “Jožo drží jeho penis,” nie je jasné, čo sa na tom záchode vlastne deje. Čí penis to drží v ruke? Dejú sa tam nejaké prasačinky? Zatiaľ čo keď povieme: “Jožo drží svoj penis,” je to jasné. Pravdepodobne močí. Je otázka, čo tam robí Paľo? Ale aspoň je jasné, čo je v čích rukách.

Iný príklad: Tri dievčatá – Anna, Zuzana a Petra. Anna potrebuje auto, ale nemá ho. Zuzana má auto aj Petra má auto. Zuzana má kľúče od oboch áut, môže Anne požičiať ktorékoľvek. Ak povieme: “Zuzana požičala Anne jej auto,” alebo skrátene: “Požičala jej jej auto,” ktoré auto jej požičala? Zuzanino alebo Petrino? Nevieme. Ale ak povieme: “Zuzana požičala Anne svoje auto,” alebo “Požičala jej svoje auto,” je hneď jasné, čím autom pôjde Anna tento víkend s frajerom na chatu.

Tak čo? Presvedčil som vás? Alebo si stále myslíte, že exaktné vyjadrovanie je blbosť? Chýba vám v našej reči niečo? Alebo by ste z nej radšej niečo vyhodili? Čo a prečo?

  • Přesně tak. Ivan Olbracht říká, že první pravidlo je, aby spisovatel nepsal na stromě seděl pták, ale na olši seděl strnad.

  • Johnny

    Pro mě osobně je gramatika, slovní zásoba a schopnost vyjadřovat se přesně a výstižně bez balastu zbytečných slov velmi důležitá a budu se snažit k lásce k jazyku vést i své děti.

    Jestli mohu doporučit, pravidelně mě pobaví sloupky Marie Sukové na Neviditelném psovi: http://neviditelnypes.lidovky.cz/novinari.asp?idnov=2497

  • Filip

    Vadí mi, když má někdo silně omezenou slovní zásobu a stále opakuje: “toto, tamto, …” To je pak hrůza se takhle bavit. Sám asi také nejsem dokonalý, ale snažím si slovní zásobu rozvíjet třeba čtením.

  • Další příklad z ČJ: SEM vs. TADY. Je naprostá zvrhlost používat příslovečné určení místa “tady” ve významu “sem”. Vždycky, když to zaslechnu, trhá mi to uši. Místo “sem chodím na pivo” jsou někteří jedinci schopní říct: “tady chodím na pivo”! OMG!

  • Markéta

    banter: Tuhle radu jsem snad ještě nečetla a to že jich mám načteno skoro až moc. Ale je výborná, díky, píšu si :)

    Filip: To podle mě není o slovní zásobě. Já ji nemám dokonalou, s češtinou mám stále problémy (způsobené dys-kravinami a mým dávným přístupem k učení se), ale píšu často, píšu hodně a občas i docela čitelně. (I když to se různí podle toho, jestli jde o článek, povídku nebo jen nesmyslný příspěvek do diskuze). Ale to neznamená, že umím také mluvit.
    Ve skutečnosti jen při nákupu se zakoktám třeba třikrát a ani nemůžu najít to vhodné slovo. V mluvené řeči (málokdy i v psané) jsem schopná zaměnit dvě naprosto odlišná slova (příklad: vidlička a bota, fakt takového nesmysly).

    No, podstatou té odpovědi je, že slovní zásoba a psaný projev nemá s tím mluveným projevem a komunikací společného naprosto nic.

    A toho, že by lidé přestali používat vztažná zájmena jsem si vůbec nevšimla, snad mě to teď nebude v těch titulcích rvát oči :)

  • Gábi

    Stephen King tvrdí, že slovní zásoba je pro autora totéž, jako pro řemeslníka kufřík s nářadím. Lépe bych to říci nedokázala, tak zůstanu u citace.

  • I když s tebou v jádru souhlasím, tak’s mě nepřesvědčil. Resp. článek ti asi uhnul někam jinam, než kam původně směřoval. Takže možná se vyjadřuju k něčemu, co jsi vůbec neměl na mysli. :-)

    Bohatá slovní zásoba nijak nesouvisí s gramatikou. A schopnost se exaktně vyjadřovat může s gramatikou souviset jen velmi volně. Je otázka, co tím vlastně myslíš?

    Pod pojmem exaktní vyjadřování si většinou nepředstavím triviální “kdo-co-komu”, ale srozumitelné a “předatelné” vyjádření abstraktní myšlenky.

    Nevím, jestli to byl záměr, ale spíš mi tvůj článek vyznívá, jako bazírování na gramatice. Což je OK, každý se může vyjadřovat, jak chce. Myslím si ale, že jazykový purismus exaktnímu vyjadřování spíše škodí. Pro srozumitelnost a přesnost je podstatnější kontext a daná doména (či spíše její jazykový konstrukt).

  • Slovná zásoba a schopnosť vyjadrovať sa nie je životná nutnosť. To nie sú ani dve ruky, oči a schopnosť myslieť, ale veľmi zjednodušujú život. Sám som si to najlepšie uvedomil minulý týždeň, keď sme mali na návšteve kamarátov z Ruska. Akonáhle jazyk neovládaš dokonale, je to nesmierne obmedzujúce. Niekoľko krát som zažil to, čomu sa hovorí stratený v preklade :)