Sledujem, že čoraz viac ľudí kašle na svoje vyjadrovacie schopnosti. Niektorí sú na to dokonca hrdí! Nerozumiem tomu a je mi z toho smutno. Bohatá slovná zásoba a schopnosť exaktného vyjadrovania predsa umožňuje formulovať komplikovanejšie myšlienky. A navyše vďaka nej môžeme komunikovať oveľa rýchlejšie a presnejšie. Predvediem vám to na dvoch praktických príkladoch.
Slová s exaktným významom
- Subjekt v objekte. – Čo to znamená? Je to veľmi nekonkrétne. Nejaká bytosť je v niečom. Môže to byť zviera v klietke. Škrečok v zadku. Človek v kadibudke. Kto vie? Aby to malo nejakú informačnú hodnotu, musíme doplniť nejaký popis, kontext. Táto hláška sama o sebe neznamená prakticky nič.
- Človek v budove. – Začína to byť konkrétnejšie. Vieme, že nejde o zviera a vieme, že ide o človekom vytvorenú stavbu. Ale ešte stále to nie je dostatočne jasné. Môže to byť kancelárska budova, domov dôchodcov, továreň, jurta. A kto v tej budove je? Jasné, je to človek. Ale aký človek? Čo o ňom vieme? Nič.
- Černoch v obydlí. – Fajn. Poznáme etnikum človeka a typ budovy, takže si môžeme začať domýšľať detaily. Možno ste si predstavili afrického domorodca vo svojom dome niekde na savane. Alebo gangstra v ghette. To podľa toho, aký typ rasistu ste. Každopádne na základe dvoch slov ste si v hlave urobili jasný, konkrétny obrázok.
- Krovák v iglu. – Fíha! Zrazu máme dve slová, ktoré znamenajú niečo veľmi konkrétne. Vieme toho hrozne veľa. Ale je tu kontrast. Ako môže byť krovák, čo je domorodec žijúci v Afrike, v iglu, čo je obydlie eskimákov z ďalekého severu?
Predstavte si, že čítate poviedku. Keby začínala slovami “Do objektu vošiel subjekt,” čítali by ste ďalej? Zaujíma vás to? Bude vás baviť zdĺhavé a komplikované vysvetľovanie toho, čo za subjekt a čo za objekt má autor na mysli? Ja by som sa na to vykašlal. Ale keby poviedka začala slovami “Do iglu vošiel krovák,” bol by som chytený a asi by som neprestal čítať, kým by som sa nedozvedel viac.
Dve slová. Čím konkrétnejšie, tým viac sú nabité informáciami a tým zaujímavejší príbeh rozprávajú.
Vzťažné zámená
Viete, čo mám vlastne na mysli? Slová ako “svoj”, “svoje”, “svojho”. Kvôli nekvalitným prekladom amerických filmov a seriálov pomaly vymierajú. V angličtine totiž vzťažné zámená neexistujú.
Väčšina ľudí, s ktorými sa o tom baví, v nich nevidí význam. Často tvrdia, že je dobre, že vymierajú. Aspoň sa naša reč zjednoduší a deti sa to v škole nebudú musieť učiť. Lenže podľa mňa je to škoda, pretože bez nich niektoré veci nevieme vyjadriť dostatočne jasne.
Praktický príklad: Na záchode sú dvaja mládenci, Jožo a Paľo. Jeden z nich drží v ruke penis. Ak povieme: “Jožo drží jeho penis,” nie je jasné, čo sa na tom záchode vlastne deje. Čí penis to drží v ruke? Dejú sa tam nejaké prasačinky? Zatiaľ čo keď povieme: “Jožo drží svoj penis,” je to jasné. Pravdepodobne močí. Je otázka, čo tam robí Paľo? Ale aspoň je jasné, čo je v čích rukách.
Iný príklad: Tri dievčatá – Anna, Zuzana a Petra. Anna potrebuje auto, ale nemá ho. Zuzana má auto aj Petra má auto. Zuzana má kľúče od oboch áut, môže Anne požičiať ktorékoľvek. Ak povieme: “Zuzana požičala Anne jej auto,” alebo skrátene: “Požičala jej jej auto,” ktoré auto jej požičala? Zuzanino alebo Petrino? Nevieme. Ale ak povieme: “Zuzana požičala Anne svoje auto,” alebo “Požičala jej svoje auto,” je hneď jasné, čím autom pôjde Anna tento víkend s frajerom na chatu.
Tak čo? Presvedčil som vás? Alebo si stále myslíte, že exaktné vyjadrovanie je blbosť? Chýba vám v našej reči niečo? Alebo by ste z nej radšej niečo vyhodili? Čo a prečo?