Pracovné pohovory sú neefektívne. Ani zamestnávateľ ani zamestnanec na nich nezistia, aké to skutočne bude, keď nastúpia. Obidve strany sa navzájom môžu oklamať, zahrať to tak, že vyzerajú lepšie než v skutočnosti sú. Čo s tým?
Najlepší spôsob pre zamestnávateľa, ako zistiť skutočné odborné kvality uchádzača, je dať mu domácu úlohu. Nejaké praktické zadanie, ktoré bude musieť do týždňa splniť. Je to lepšie než live-coding na pohovore, pretože uchádzač nie je vystresovaný, môže to robiť v pohode doma, vo svojom vývojovom prostredí.
Najlepší spôsob pre zamestnanca, ako zistiť aká atmosféra panuje u zamestnávateľa, je zájsť s potenciálnymi kolegami na obed. Málo kto to však robí a zamestnávatelia sa tomu občas bránia (pozor, je to červená vlajka – k takým nenastupujte).
Ani jeden ani druhý spôsob však neotestujú najzákladnejšiu vec: Ako sa bude uchádzačovi reálne pracovať s teamom. Rozmýšľal som, ako to čo najlepšie otestovať. Napadlo ma, že než uchádzač nastúpi, mal by pre zamestnávateľa urobiť malý projekt ako kontraktor. Bude pracovať na reálnej veci, s reálnymi kolegami. V ideálnom prípade za to dostane aj zaplatené, takže to nebude strata času.
Narazil som na startup GroupTalent, ktorý robí presne toto: Sprostredkúva týždenné kontrakty medzi zamestnávateľmi a uchádzačmi.
Tento postup sa nehodí vždy: Ak firma hľadá nejakých juniorných búchačov kódu (tzv. cannon fodder), nemá zmysel aby každého profilovala takto podrobne. Ak je firma príliš veľká, má komplikované procesy a trvá niekoľko týždňov, než sa do toho nový zamestnanec dostane, nemá týždňový kontrakt zmysel.
Hrozí tiež, že firma bude systém zneužívať na najímanie lacných jednorázových kontraktorov. Bude ich lákať na vidinu stabilného zamestnania. Ale od toho by tam práve mala byť ten prostredník (viď. GroupTalent), ktorý by taký prístup rýchlo zarazil.
Osobne si myslím, že toto je budúcnosť najímania seniorných ajťákov. Čo si o tom myslíte vy? Máte s podobným spôsobom najímania osobnú skúsenosť?