Pozor. Tento zápis nikam nevedie. Iba sa snažím jeho spísaním dokopať k tomu, aby som si zrovnal vlastné myšlienky. Ak vám to nedáva žiadny zmysel, asi to bude tým, že v tom žiadny zmysel nie je.
Mám pocit, že ma nikdy nikto nič nenaučil. Čítať som sa naučil sám, ešte než som začal chodiť do školy. V škole som sa nudil, pretože to, čo sme sa tam učili, som už vedel. Obvykle vďaka tomu, že som o tom už čítal vo verneovkách. Strednú a vysokú školu som zvládol vďaka tomu, že som sa naučil, ako do predmetov, ktoré ma nebavili, investovať minimum úsilia na to, aby som prešiel. Predmety, ktoré by ma potenciálne bavili, ma v skutočnosti nudili, pretože som o nich obvykle vedel viac, než vyučujúci. Nikdy nezabudnem na to, ako som sa raz prebudil na prednáške informatiky a vyučujúca práve vysvetľovala, ako sa v Maľovaní vo Windows používa guma.
Všetky dôležité veci, ktoré viem a ktoré ma živia, som sa naučil sám.
Blbé na tom je, že som sa nikdy nenaučil mať rešpekt k autoritám. Manageri, policajti, riaditelia, celebrity, velitelia, prezidenti. Sú to pre mňa obyčajní ľudia. Nemám pocit, že by som s nimi mal jednať podriadene. Čo je fajn. Ohromne fajn. Väčšinou. Problém je akurát v tom, že tým pádom nemám žiadne vzory, ku ktorým by som vzhliadal.
Nenávidím formulárové políčka, do ktorých mám napísať niečo o sebe. Nikdy neviem, čo tam napísať. Ako sa definovať? To políčko by mali vypĺňať ostatní, ktorí ma poznajú. Z úplného zúfalstva som začal používať hlášku: “Som taký dobrý, že som sám sebe vzorom.” Pripadalo mi to vtipné. Až teraz, s odstupom času, si uvedomujem, že je v tom schovaná hlbšia, bolestivá pravda. Musím byť svoj vlastný vzor, pretože nie som schopný mať externé vzory.
Čím sa konečne dostávam k jadru problému: Potrebujem mentora alebo kouča.
Viem, že keď človek vie, čo chce, tak existujú metódy, ako to dosiahnuť. Tie metódy poznám a viem ich aplikovať. Lenže neviem, čo chcem. Viem, viem… problém prvého sveta. Ale ja ten problém mám. Mám spústu možností, čo robiť, ale neviem, čo z toho si vybrať. Paradox of choice.
Napadlo ma, že by mi mohol pomôcť niekto, kto by ma vzal za ruku a nasmeroval správnym smerom. Lenže kto by to mal byť, keď nepoznám nikoho, koho by som rešpektoval natoľko, aby som sa od neho nechal komandovať?
Dlho som nad tým koumal. Hľadal som inšpiráciu na sociálnych sieťach. Zakaždým, keď ma napadol niekto, kým by som bol ochotný sa nechať viesť alebo poučovať, poznamenal som si to. Toto je zoznam, ktorý som dal dohromady po asi dvoch týždňoch:
- Isaac Asimov
- Banksy
- Louis CK
- Richard Feynman
- Penn Jillette, Raymond Teller
- Larry David
- Bruce Sterling
Napadlo ma aj pár bonusových vymyslených postáv:
Čo majú spoločné? Čo to o mne hovorí? Všetko sú to muži, takže som asi mysogyn. Nie sú medzi nimi podnikatelia ani businessmani, peniaze pre nich asi nie sú hlavnou motiváciou. Prekvapilo ma, že medzi nimi nie je ani nikto z IT. Všetci sa snažia buď rozšiťovať obzory ostatným, alebo rúcať zažité bludy. Často oboje zároveň. To je teda to, čo mi imponuje, čo by som chcel robiť.
Tak a teraz babo raď. Poznáte niekoho, kto by sa ku mne hodil ako mentor alebo kouč? A mimochodom, máte vy sami mentora? Ak áno, kto to je? Ak nie, koho by ste chceli?