Svoje skripty publikujem na GitHube pod UNLICENSE. Ale Lukáš Linhart v komentároch k môjmu postu otvoril zaujímavú diskusiu: Ako zamestnanec US firmy nemôže môj kód pod UNLICENSE použiť, pretože právnici. Ideálne by bolo použiť nejakú licenciu posvätenú Open Source Initiative.
Nie som na licencie odborník. A vlastne ním ani nechcem byť. Toto sú veci, ktoré nechcem riešiť. Úplne najradšej by som svoj kód len tak vypustil do sveta, nech si s ním robí kto chce čo chce. Som zmierený s tým, že to len tak nejde. Ale v rámci toho, že to musím riešiť, chcem nejako vyjadriť svoj názor, svoju nespokojnosť so systémom. Preto som zvolil UNLICENSE.
Čo je to vlastne UNLICENSE? Je to licencia, ktorá sa pokúša dielo poskytnúť verejne, bez akýchkoľvek obmedzení a bez akejkoľvek zodpovednosti. V podstate je identická ako oficiálne uznávaná MIT licencia. Rozdiel medzi MIT a UNLICENSE je čisto filozofický. MIT akceptuje existenciu copyrightu, autor diela sa k nemu hlási, ale dáva svoje dielo verejne k dispozícii. UNLICENSE sa snaží copyright ignorovať. Snaží sa autorovi umožniť svoje dielo poskytnúť ostatným tak, aby as k nemu ani nemusel hlásiť. Mrknite na porovnanie podstatnej časti oboch licencií, t.j. textu kapitálkami. Vidíte ten rozdiel?
Finta je v tom, že kvôli tomuto drobnému rozdielu majú právinci z UNLICENSE strach. Čisto teoreticky to totiž môže znamenať, že v krajinách, kde uznávajú copyright a neakceptujú “public domain”, napr. Nemecko, je používanie takého diela hrozbou. O práva sa totiž môže v budúcnosti prihlásiť samotný autor, alebo jeho dediči.
Keď som sa rozhodoval, akú licenciu budem používať, hľadal som niečo, čo by bolo úplne otvorené, stručné a zrozumiteľné. UNLICENSE mi z punkových možností pripadala najcivilizovanejšia. Keby som chcel byť totálne pukový, použil by som WTFPL. Keby mi nevadila právničtina, použil by som CC0, ktorá sa snaží o to isté čo UNLICENSE, akurát sa k tomu neštíti použiť zbrane protivníka.
Teraz rozmýšľam, čo je pre mňa dôležitejšie: Vyjadriť svoj postoj ku copyrightu pomocou UNLICENSE za každú cenu? (A ak áno, aká tá cena vlastne je?) Alebo sa podriadiť systému, ísť cestou najmenšieho odporu a použiť MIT?
Prosím poraďte. Máte s týmito záležitosťami nejaké praktické skúsenosti? Čo si o tom myslíte? Ako by ste postupovali či postupujete vy? A prečo?