Dostal som pracovnú ponuku. Zaujímavá práca, zaujímavá firma, zaujímavé podmienky. Odmietol som. Prečo? Pretože firma sídli v kancelárskom komplexe The Park, Praha.
Je to už tretia ponuka, u ktorej som nebol ochotný ani len uvažovať nad tým, že by som ju prijal. Len kvôli tomu, že by som opäť pracoval v The Park-u. Kedysi som tam rok pracoval. Bol som tam nešťastný, frustrovaný a hlavne chorý. Nenávidel som to miesto.
Mohol by som hodiny zanietene popisovať, čo všetko mi tam vadilo. Sterilné budovy so zákutiami plných pavučín, ku ktorým sa upratovačky nedostanú, ani keby chceli. Výťahy a požiarne schodiská, kvôli ktorým cesta z druhého poschodia na prízemie trvá 10 minút. Open space s agresívnou klimatizáciou, nad ktorou nemáte žiadnu kontrolu. Obrovské sklenené steny, vďaka ktorým nemáte ani špetku súkromia a nemáte si kam zavesiť whiteboard.
Môžeme si s kolegami robiť prdel z našej “budovy roku” Classic 7, v ktorejm momentálne sídlime. Ale proti The Park-u je to luxusný luxus.
Je zaujímavé sledovať, ako sa s rastúcim vekom a skúsenosťami menia moje požiadavky na zamestnanie. Čím ďalej tým menej mi záleží na konkrétnej náplni práce a technológiách. Sú to totiž veci, ktoré sa dajú jednoducho a rýchlo naučiť. Na druhej strane mi čoraz viac záleží na mieste, ľuďoch a atmosfére. Pretože to sú veci, ktoré sa menia veľmi ťažko.
Ako to máte vy? Podľa čoho posudzujete pracovné ponuky? Čo je pre vás stopka, kvôli ktorej by ste nevzali inak atraktívne zamestnanie?