“Kartičku Billa máte?” Pozerám sa pokladníčke do očí. Poznáme sa z videnia. Nakupujem tu takmer každý deň. Ona dobre vie, že tú kartičku nemám. Ja viem, že ona vie, že ju nemám. “Nie,” odpovedám. Nemám, ani nechcem. Prečo?
Pretože z rôznych zákazníckych kartičiek plných zliav a výhod vôbec nič nemám. V skutočnosti mi škodia. Vysvetlím na praktickom príklade.
Experiment s bonusovou kartou Globus Bonus
Globus v Čakoviciach. Robím tam veľké nákupy. Každý mesiac tam utratím tisíce korún. Rozbehli akciu Globus Bonus. Vraj za nákupy budem dostávať nejaké peniaze a tie budem môcť uplatniť na ďalšie nákupy. Zákaznícku kartu ponúkali fakt agresívne. Keď som na pokladni povedal, že ju nemám, ani sa neopýtali, či ju chcem. Rovno mi ju dali. Stačí ju aktivovať na informáciách alebo na internete. Tak som si ju aktivoval a po dvoch mesiacoch používania som sa pozrel, koľko prachov som nahrabal.
42 korún. Za dva mesiace. Počas ktorých som tam utratil niekoľko tisíc. Som získal 42 korún.
Čo z toho majú obchodníci?
Pozorne som sa pozrel na podmienky. Tá karta v skutočnosti nie je vernostná. Bonus nezískavate automaticky za všetko, čo nakúpite. Vždy sú tam nejaké vybrané tovary, s ktorými je v daný moment asociovaný bonus. Aby ste niečo získali, buď si náhodne kúpite ten správny tovar (to bol môj prípad), alebo aktívne čítate letáky a nakupujete podľa nich.
Chápete už, prečo tie zákaznícke karty odmietam? Poskytujem obchodníkom cenné demografické a behaviorálne údaje. A za to sa mám nechať manipulovať v rozhodovaní, čo si u nich kúpim. Nejako mi uniká, kde je skutočná výhoda pre mňa? V skutočnosti tam vidím iba nevýhody:
- Som sledovaný.
- Som manipulovaný.
- V peňaženke vláčim ďalšiu zbytočnosť.
Ako si ma získať?
Do Globusu v Čakoviciach chodím nakupovať fakt rád. Som tam spokojný. Je to jedno z mála miest, kde sa nebojím kupovať mäso. Dokonca ho odporúčam svojim kamarátom a známym. Lenže moja skúsenosť s Globus Bonusom bola pekná blamáž. Teraz cítim pri každej návšteve divnú pachuť.
Odkedy som tú kartu prestal používať, na na pokladni mi bez opýtania dali ďalšie tri. Vyhodil som ich do koša na parkovisku a mal som z pri tom zlý pocit z plytvania. Radšej som pravdivo začal hovoriť, že ju mám, ale nie so sebou.
Rozmýšľal som, akým prístupom by si ma mohol nejaký obchod získať. Nevadí mi poskytovať obchodníkom informácie o sebe a svojom nakupovaní. Chcem však za to nejakú protihodnotu. Nechcem byť manipulovaný. A nechcem so sebou vláčiť karty. Takže:
- Vernostný program namiesto bonusového.
- Namiesto plastovej karty by mal stačiť obrázok čiarového kódu v mobile. Alebo NFC.
A to je všetko. Stačia tieto dve veci a budem to používať.
A čo deti s rakovinou v detských domovoch?
Spústa ľudí kartičky nemá a nepoužíva. Samolepky nezbiera. Na pokladni všetky tie veci občas až agresívne odmietajú. Napadlo ma, ako by sa to dalo využiť.
Predstavte si, že by pred vchodom do Billy bola krabička. V nej erárna karta. Idete na nákup, vezmete si ju, necháte na ňu pripísať body a zase ju vrátite. Dajú vám samolepky? Hodíte ich do krabičky. Raz za čas by niekto prišiel, samolepky by vymenil za plyšákov a za nazbierané body by nakúpil prémie. A odviezol by to do detského domova. Alebo do detskej nemocnice.
Čo si o tom myslíte? A čo myslíte, čo by si o tom myslela Billa? Dovolili by to?
