Tablet nikto nepotreboval. Až kým neprišiel Ipad. Veľa ľudí zrazu prišlo na to, že je to pre nich ideálne zariadenie. Dnes si už nevedia predstaviť život bez tabletu.
Doma už tablet máme. Dokonca dva. Je to fajn. Ale kľudne si viem predstaviť život bez neho. Zato sú tri veci, ktoré by mi fakt chýbali.
Umývačka riadu
Prvý patent na ručne poháňanú umývačku riadu je starý takmer 200 rokov. Typ umývačky, ktorý sa prakticky používa dodnes, bol patentovaný pred viac než 100 rokmi. Masovo sa však v domácnostiach začali šíriť až v 70. rokoch. (viď Wikipedia)
Do našej domácnosti sa dostala pred necelými 10 rokmi.
Umývanie riadu ručne mi vôbec nevadí. Dlho som si myslel, že umývačka je zbytočný luxus, ktorý akurát zaberá miesto a žerie energiu a vodu. Až keď sme si ju kúpili, zistil som, že je to v skutočnosti ohromne praktická vec. Priestor v skutočnosti šetrí, pretože špinavý riad odkladáte do nej a nezaberá vám pracovnú plochu. Okrem toho sú umývačky niekoľkonásobne ekologickejšie než poriadne umývanie ručne. Umývanie riadu ručne je seriózny vedný odbor. Fakt, nekecám.
Mimochodom, umývačka riadu sa dá použiť aj na varenie metódou sous-vide. Môžete si v nej uvariť lahodné varené vajíčko alebo lososa. Stojí to za experiment.
Smartphone
Prvé mobilné telefóny sa objavili už v roku 1947. O rok neskôr ich používalo 5000 užívateľov. Zariadenia vtedy vážili viac než 36kg, takže sa obvykle montovali do auta. Nemali vytáčanie, účastníkov hovoru manuálne prepájali operátorky. Prvý mobilný telefón do ruky vyrobila Motorola v roku 1973. (viď Wikipedia)
Dnes už má mobil prakticky každý. Ja som bol jeden z posledných, ktorí podľahli. Jasné, čiastočne to bola póza. Ale svoje zohrala aj moja silná averzia k telefónovaniu. A k tomu som v tej dobe už veselo šantil na internete a nejaký primitívny voice-chat pre mňa nebola zaujímavá featura.
Až smartphone pre mňa je skutočne užitočné zariadenie. Na telefónovanie ho využívam minimálne. V skutočnosti je pre mňa môj Android zariadením, pomocou ktorého konzumujem obsah, komunikujem (nie voice-chat) a prekvapivo často aj seriózne pracujem.
V skutočnosti by som tomu zariadeniu mal hovoriť skôr “smartwidget”, pretože to “-phone” je úplne nepodstatná a minimálne využívaná featura.
Satelitná navigácia
GPS je relatívne čerstvý vynález. Americká armáda v roku 1973 spustila projekt, ktorý začal byť plne funkčný až v roku 1990, vďaka 24 satelitom. Projekt síce bol prístupný nevojenským subjektom (napr. leteckým spoločnostiam), ale dlho mali prístup iba k obmedzenej funkčnosti. Až v roku 2000, vďaka Billovi Clintonovi, civilisti dostali plný prístup, vďaka čomu sa presnosť navigácie zvýšila zo 100 metrov na cca 20 metrov, čím začala byť zaujímavá aj pre autá. (viď Wikipedia)
Síce viem dobre čítať z mapy. Ale keď som sa snažil nájsť nejaké miesto v meste a popri tom som musel dávať pozor na križovatkách, bola to katastrofa. Navigáciu som si okamžite zamiloval. Aj keď je pravda, že mi trvalo nejaký čas, kým som sa na ňu bol ochotný fakt spoľahnúť. Ten pocit, že vôbec netuším, kde som, iba počúvam inštrukcie “odboč vľavo, vpravo”, bol zo začiatku divný.
Dnes už si ani nespomínam, aké to bolo, keď som jazdil bez navigácie. Ale som si istý, že by som si nejako poradil. V aute mám pre istotu schovanú starú otrhanú mapu Prahy, doma sa mi niekde povaľuje autoatlas celej Európy. Ale dúfam, že už nikdy nebudem mať skutočný dôvod ich vyťahovať.
Čo mi naopak vôbec nechýba?
Mikrovlnka. Keď sme nedávno prerábali kuchyňu, uvedomil som si, že som ju používal iba na roztápanie masla. Inak som ju vôbec nezapínal. Iba zaberala miesto. V novej kuchyni mikrovlnku vôbec nemám. Maslo roztápam na indukčnom sporáku rovnako rýchlo ako predtým.
Televízor. Tri roky sme telku nemali a vôbec nám nechýbala. Teraz ju síce máme. Ale využívame ju iba na dve veci: Syn na nej sleduje rozprávky a hráme na nej Xbox hry. Klasické televízne vysielanie je v našej domácnosti prežitok, telku využívame prakticky iba ako obrazovku.
Čo by ste mali na zozname nevyhnutných a zbytočných technológií vy?