TL;DR: Macbook je solídny a kvalitný kus železa. Ak k nemu mám nejaké výhrady, tak sú to buď celkom nepodstatné veci, alebo je to spôsobené tým, že som pred tým bol zvyknutý na niečo iné. Dôvod, prečo som si ho vybral (výdrž baterky a dobrá prenosnosť) dokonale naplnil. Takže som s ním fakt spokojný.
Patálie pri objednávke MacBooku
Minule som písal, ako som sa rozhodol prejsť na Mac. Dnes sa dozviete, na čo sa musíte pripraviť, keď sa rozhodnete objednať si MacBook. Celý proces objednávky Macu bol katastrofálny. Vážne som zvažoval, že to celé zruším. Ak by som dal na prvý dojem, ktorý vo mne Apple počas objednávky vyvolal, bol by som dnes totálny jablkový hater.
Kúpil som si Mac
Pred rokom som si kúpil MacBook Pro 15 s retina displayom. Čo by samo o sebe nebolo nič výnimočné. Finta je v tom, že som predtým celý život používal Windows. A rozhodne nie som fanda Applu. Toto sú moje subjektívne poznámky z ročnej transformácie, ktorou som si prešiel.
Moderné technológie vo filmoch a seriáloch
Mám veľmi rád seriál Good Wife. Hlavná hrdinka je právnička a rieši rôzne prípady. Občas sa tie prípady týkajú moderných technológií. Obvykle, keď sa nejaký seriál alebo film týka technológií, prevraciam oči a nedá sa na to pozerať. Lenže v tomto seriáli je to práve naopak. Neviem sa tých epizód dočkať. Prečo?
V najnovšej epizóde riešia 3D tlač zbraní. Chlapík si vytlačil plastovú pištoľ. Keď ju testoval na strelnici, zbraň zlyhala, náboj explodoval a zranil človeka, ktorý stál vedľa. Riešili, čia je to vina: Strelca, ktorý si tú zbraň vytlačil? Designera, ktorý zverejnil návod na výrobu zbrane na internete? Alebo výrobcu 3D tlačiarne, ktorá vytlačila zbraň nekvalitne?
O 3D tlači niečo viem, ale vždy som sa na ňu pozeral iba z technologického hľadiska. Vďaka tomuto seriálu som si uvedomil, že tá technológia má celkom zásadné legálne, politické a spoločenské dopady. Pričom keď sa tam bavili o technologickej stránke veci, neboli to žiadne bludy a rozhodne som sa nechcel od hanby prepadnúť pod zem.
Podobné to bolo v minulosti, keď v jednej epizóde riešili vraždu objednanú cez Silk Road. Alebo keď hľadali tvorcov Bitcoinov. Alebo keď sa pokúšali dostať k logom mailserveru, aby dokázali, že niekto videl konkrétny e-mail, než ho označil ako spam.
Páči sa mi, že jednotlivé postavy, aj keď to nie sú žiadni ajťáci, sa k technológiám stavajú kompetentne a chytro. Syn hrdinky si napríklad všimol, že kamera na počítači jeho sestry je aktívna. Celkom jednoducho zistil, z akej IP sa k nej niekto pripája, lokalizoval ju, zistil že je to jeho spolužiak, šiel za ním a dal mu po hube. Pričom to nebolo podané ako žiadny mýtický hacking, ale úplne normálny prístup teenagera, ktorý vie používať Google.
Pripadá mi debilné, že na druhej strane existujú seriály, ktoré majú byť o geekoch a pre geekov, ale technológie sú v nich často podávané ako nerealistické mumbo-jumbo. Big Bang Theory som približne v štvrtej sérii musel prestať sledovať, pretože ma vyložene urážal. Keď som so synom sledoval Phineas and Ferb, uvedomil som si, že hlavní hrdinovia síce sú geekovia, ale nikdy nie je ani náznakom vysvetlené, ako ich vynálezy fungujú.
A to už ani nehovorím o českej tvorbe, kde technológie sú obvykle nepochopiteľné až nepriateľské: “Ten mobil si robí čo chce. Krám jeden. Neviem na ňom ani vyťukať telefónne číslo. Ha-ha.” A pokiaľ niekto technológie vie ovládať, je to obvykle nejaké dieťa, ktoré používa product placement Seznamu: “Pozri babi, je to jednoduché. Kliknem sem, potom tam, ono to pošle e-mail. A tento progress bar ukazuje, že o pol minúty hacknem Pentagon, pretože búšim do klávesnice.”
Je mi jasné, že filmy a seriály sa potrebujú vyjadrovať vizuálne. Že musia použiť veľké nápisy a progressbary, aby diváci pochopili, čo hrdina s počítačom vlastne robí. To je v pohode. Ale myslím, že je načase, aby technológie prestali byť vyobrazované ako mágia neprístupná bežnému človeku.
Čo vy na to?
Ako som nenatočil codecast
Dlho som rozmýšľal, prečo nie je “codecasting” bežná vec. Tak som si to skúsil. A veľmi rýchlo som na to prišiel.
License VS Unlicense
Svoje skripty publikujem na GitHube pod UNLICENSE. Ale Lukáš Linhart v komentároch k môjmu postu otvoril zaujímavú diskusiu: Ako zamestnanec US firmy nemôže môj kód pod UNLICENSE použiť, pretože právnici. Ideálne by bolo použiť nejakú licenciu posvätenú Open Source Initiative.
DMCA proces na GitHub-e
GitHub zaviedol skvelú vec. Otvorený, prehľadný a hlavne rozumný proces v prípade, že niekto aplikuje Digital Millenium Copyright Act (DMCA). Najprv vám popíšem, ako to prebieha obvykle. Potom vám popíšem, ako to prebieha na GitHub-e. Uvidíte ten rozdiel.
Chýbajúce slová pre introvertov
Keď niekto povie: “Som osamelý,” je to vnímané negatívne. Osamelosť je niečo, čo treba napraviť. “Poď s nami na párty, aby si nebol sám.” “Dohodíme ti frajerku, aby si nebol sám.” Ako introvert by som chcel, aby existovali dve slová, opaky slova “osamelosť”, v dvoch rôznych kontextoch:
Prečo som zrušil predplatné Google Music
V rámci hľadania ideálnej hudobnej služby som dva mesiace aktívne používal Google Music s predplatným. Prvý mesiac to vyzeralo nádejne. Druhý mesiac sa to postupne zhoršovalo. Až som pred chvíľou predplatné zrušil a Google Music viac nemienim používať. Prečo?
Holenie klasickými žiletkami
Na klasické žiletky som prešiel v rámci experimentu. Holenie pre mňa vždy bolo utrpením. Mám tvrdé chlpy, ktoré mi rastú v rôznych špirálových vzoroch. Moderné viacčepieľkové žiletky ma vždy hrozne drásali. Elektrické strojčeky ma nedokázali oholiť poriadne, musel som nimi rôzne krútiť a trvalo hrozne dlho, kým som ich dostal do správneho uhlu voči všetkým chlpom. Okrem toho mi strašne vysúšali pokožku.