Kedysi to bolo jednoduché. Opýtali ste sa dieťaťa, čo robia jeho rodičia. Mama účtovníčka, otec žeriavnik. Alebo niečo podobné. Dalo sa to zrozumiteľne popísať jedným slovom. Dnes už to je oveľa komplikovanejšie. Deti často vôbec netušia, čo ich rodičia vlastne robia.
Čoraz viac ľudí pracuje s počítačom. A keď sedia pri počítači, vôbec to nevyzerá, že pracujú. Často len tak sedia a čumia na obrazovku. Porovnajte to s cool smetiarom, ktorý jazdí na stupátku obrovského auta a vláči ťatké kontajnery s odpadkami.
Snažím sa svojmu synovi vysvetliť, čo robím, ale je to ťažké. Je na to ešte príliš malý. Ale už so mnou pár krát bol v práci. Pozeral rozprávky na mojom testovacom počítači. Kreslil na whiteboard. Hral sa s farebnými magnetmi. Zoznámil sa s mojim šéfom. Dokonca som s ním dvakrát absolvoval poradu. Veľmi sa mu to páčilo. Síce ešte celkom nechápe, čo to vlastne robím. Ale aspoň o tom začína mať nejakú predstavu. Len pre porovnanie, dodnes vôbec netuší čo a kde robí jeho mama.
Viem, že vziať dieťa do práce je často komplikované. Ale čo keby sme ich so sebou brali aspoň na konferencie? Dozvedia sa niečo o práci svojich rodičov. Pohrajú sa s cool hračkami. Možno ich to inšpiruje k tomu, aby sami niečo skúsili naprogramovať. Ak ich tam bude viac, budú sa hrať s polu, takže nás ani nebudú otravovať. Naše partnerky budú mať radosť, že majú od detí aspoň na chvíľu pokoj. A najväčšiu výhodu to bude mať pre introvertov – deti sú totiž ten najlepší spoločenský ľadoborec.
Tento rok som synovi sľúbil, že ho vezmem na WebExpo. Aspoň na pol dňa. Čo vy? Privediete svoje ratolesti?