hr-vs-it

Ako personalisti vnímajú ajťákov a benefity

My ajťáci si o personalistoch často myslíme dosť nelichotivé veci. Ale zamysleli ste sa už niekedy, ako nás vnímajú personalisti? Ako sa im s nami pracuje? Ja už to viem.

Pokúsil som sa kontaktovať personalistov, ktorí pracujú s ajťákmi pre tie najväčšie korporácie. V priebehu pár týždňov som osobne alebo emailom vyspovedal spústu zaujímavých ľudí. Bavil som sa s ľuďmi zo Seznam.cz, Googlu, rôznych nadnárodných korporácií, aj s ľuďmi, ktorí robia headhunting pre veľké personálne agentúry. Príjemne ma prekvapilo, že úplne všetci boli milí, príjemní a ústretoví. Ďakujem im, že si na mňa našli čas a umožnili mi nakuknúť do ich zaujímavého sveta.

Tento článok je kompilát. Zobecňujem v ňom veci, na ktorých sa zhodla väčšina oslovených. Nič z toho, čo tu píšem, nie je konkrétny názor konkrétnej osoby, alebo popis toho, ako to konkrétne funguje v konkrétnej firme.

Personalisti chápu IT

Veľmi ma prekvapilo, že kvalitní personalisti chápu IT. Keď som sa ich napríklad pýtal na rozdiel medzi ajťákmi a ostatnými profesiami, často začali hovoriť o rozdieloch medzi ajťákmi samotnými: S odborníkmi na client-side sa lepšie komunikuje, u back-endu sa lepšie robí “keyword search”, atď.

Keď som sa na ich znalosti IT opýtal konkrétne, mali prehľad o aktuálne používaných technológiách. Poznali rozdiel medzi programovacím jazykom a frameworkom. Keď im poviete “z dát v MySQL pomocou Ruby on Rails generujem JSON, ktorý cez Jquery naťahujem do HTML,” budú vedieť, o čom hovoríte. Nedokázali by to sami naprogramovať. Ale nie je to ani “z dát v blabla pomocou blablabla generujem bla, ktorý cez blabla naťahujem do bla”.

Toľko k zažitej ajťáckej predstave, že personalisti sú humanitne vzdelaní okecávači, ktorí akurát šúpu životopismi hore-dole.

IT versus iné profesie

Na trhu je akútny nedostatok seniorných ajťákov. (Niektorí personalisti tvrdia, že je nedostatok ajťákov obecne, iní tvrdia, že neseniorných ajťákov je dosť.) Ak sa nejaký senior uvoľní, do mesiaca má nové miesto. Iné profesie (napr. účtovníctvo, marketing) si kľudne môžu hľadať prácu pol roka.

Pri tej rýchlosti vraj pomáha, že na rozdiel od iných profesií je komunikácia s ajťákmi priamočiarejšia, exaktnejšia. Nesnažia sa toľko “bullshitovať”. Na druhej strane je občas problém dostať ich na osobný pohovor, pretože by to celé najradšej vybavili emailom.

Mimochodom, vysoký záujem o seniorných ajťákov je dôvod, prečo veľa personalistov rezignovalo na publikovanie inzerátov na tieto pozície. Radšej sa potenciálnych kandidátov snažia osloviť priamo. O tom, prečo by ste na ich oslovenie mali reagovať slušne, budem písať neskôr.

Pracovné inzeráty

S inzerátmi je to ťažké. Personalisti veľmi dobre vedia, čo funguje a čo nie. Lenže nie vždy môžu na znenie inzerátu šahať.

Predstavte si napríklad situáciu: Nadnárodná finančná korporácia chystá v ČR vývojársku pobočku. Nič ešte nie je oficiálne, ale už potrebujú dávať dohromady team. Nechcú, aby sa to dostalo do médií, pretože by to mohlo vyvolať špekulácie a mať vplyv na cenu akcií. Pracovný inzerát v takom prípade píšu právnici a nesmie sa v ňom upraviť ani slovo.

Personalistom by najviac pomohlo, keby v inzerátoch mohli uvádzať platové rozmedzie. Výrazne by im to zjednodušilo celý proces. Vopred by to vyradilo nevhodných kandidátov. Na západe je to už bežné, u nás žiaľ zatiaľ nie.

Keď najbližšie budete nadávať na bezpohlavné pracovné inzeráty, uvedomte si, že personalista, ktorý ich publikuje, na ne nadáva úplne rovnako.

Čo na ajťákov funguje

Peniaze, peňeži, peníze.

Zmysluplný a viditeľný projekt je hrozne dôležitý. Aj ten najintrovertnejší ajťák uprednostňuje prácu, ktorú môže ukázať kamarátom a na ktorú dostane od užívateľov spätnú väzbu.

Celkom dobre vraj funguje fitko v budove firmy. Obrovský pupok a spustlý vzhľad už medzi ajťákmi zjavne nie sú IN. Popri dovolenke navyše (ktorá je považovaná za štandard, viď. nižšie) je za kvalitný benefit považované voľno pre charitatívne aktivity. Frčák začínajú byť bike-friendly firmy. Stačia priestory na odloženie bicyklov a sprchy a spústa ajťákov je z toho nadšená. Celkom ma prekvapila firemná pôžička, vraj je to veľmi atraktívny benefit.

Seniorní vývojári často majú deti. V tom prípade sa preferované benefity radikálne menia. Časová flexibilita a možnosť práce z domova je pre rodičov na nezaplatenie. Firemná škôlka je jasná výhra. Na rozdiel od juniorov majú seniori veľký záujem o príspevky na životné a dôchodkové poistenie.

Ak si chcete totálne zruinovať svoje predstavy o tom, čo je benefit a čo nie, zistite si, čo majú k dispozícii zamestnanci Googlu vo veľkých európskych pobočkách. Každá je iná a obvykle ide o fakt zaujímavé a hlavne kreatívne veci.

Benefity-nebenefity

Týždeň dovolenky navyše a stravenky sú ajťákom často na smiech. Ale to len preto, že sú zmlsaní a považujú to za štandard. V skutočnosti to benefity sú. Ostatné profesie si ich cenia. Ajťáci, ktorí do korporácie prichádzajú pracovať z garážovej firmy, si ich cenia tiež. Srandovné je, že keď sa kvôli kríze začali škrtať balené vody alebo stravenky, tak ajťáci obvykle frflali najviac.

Veľké firmy nemôžu každému zamestnancovi vymýšľať personalizované benefity. Preto sa často používa systém flexi pass. Ajťáci to považujú za stravenky, akurát s vyššou hodnotou. Ale keď si to racionálne spočítate, sú to celkom slušné prachy. Ktoré by ste inak nedostali. Niektoré firmy majú systém cafeterie, ktorý umožňuje zamestnancom vybrať si zo zoznamu benefitov. Benefity sa proste úplne personalizovať nedajú, ale korporácie sa aspoň snažia.

“Neformálna atmosféra” nie je benefit. Ale v inzeráte je to veľmi dôležitá informácia. Znamená to, že ide o veľkú korporáciu (často banku alebo inú finančnú organizáciu), kde platí dress code, z ktorého majú ajťáci výnimku. Možno si myslíte, že na vás takéto pravidlá neplatia a že by ste si aj tak chodili v tričku z konferencie a sandáloch. Ale vo firme s formálnou atmosférou by ste rýchlo narazili.

Ak je v inzeráte uvedené “štandardný balíček benefitov”, je to červená vlajka. Kvalitný personalista by takúto frázu nikdy nepoužil. Bacha na to.

Dôvody odmietnutia pracovnej ponuky

Až keď som sa o tom s personalistami bavil, uvedomil som si, akí sme my ajťáci ješitní. Okrem zjavných dôvodov (máme lepšiu ponuku, pôvodná firma nás ukecala aby sme ostali), najčastejšie odmietame pracovné ponuky, pretože:

  • sa nám nepáči oblasť podnikania firmy;
  • firma má medzi kamarátmi zlú povesť;
  • potenciálny nadriadený nemá na internete dobré meno;
  • nemáme radi bývalého kolegu, ktorý tam tiež pracuje.

Prekvapivo je nízka sebadôvera častý dôvod vycúvania na poslednú chvíľu. Uchádzač to riskne, podarí sa mu presvedčiť zamestnávateľa o svojich kvalitách. Ale potom ho začnú zžierať pochyby, či to zvládne, či nezlyhá. Radšej to vopred vzdá a vráti sa k jednoduchšej práci.

Ak pracovná príležitosť vyžaduje cestovanie alebo presťahovanie do zahraničia, najprv si to poriadne premyslite a preberte so svojou rodinou, než sa o ňu vôbec začnete uchádzať. Ajťáci často majú veľké oči: “Pôjdem na západ!” Ale potom prídu na to, že tu majú priateľku alebo rodičov. Uvedomia si, čo by to narobilo s ich vzťahmi, keby sa mali presunúť inam, alebo keby ich každý mesiac na týždeň opúšťali.

Finančné očakávania

Seniorní ajťáci sú obvykle realisti. Majú prehľad o situácii na trhu a poznajú svoju cenu.

Čerství absolventi bez praxe sú často mimo realitu. Svojimi požiadavkami občas dokážu prestreliť až dvojnásobne.

V najväčšej delúzii vraj žijú ľudia, ktorí pracovali na blízkom východe. Arabské firmy neúmerne preplácajú, aby tam aspoň niekoho dostali. Profesionáli odtiaľ aj tak utekajú. A potom majú problém prispôsobiť sa európskym platovým pomerom.

Zhrnutie

Kvalitní personalisti sú skvelí. Rozumejú IT a majú ajťákom čo ponúknuť. Len sa treba naučiť rozoznávať kvalitných od nekvalitných. Tak, ako vo všetkých odboroch.

My ajťáci máme šťastie, že je o nás momentálne záujem. Vážme si toho. Byť kvôli tomu na personalistov nevrlý je hlúposť. Rozdiel medzi rockstar a primadonou je obvykle iba v miere arogancie a pokory.

  • banterCZ

    Pěkný článek, takováto reflexe je potřeba. Ke kvalitám bývalých kolegů: může to nalákat i odradit, jak píšeš. Pokud je onen člověk dobrý, chci s ním pracovat znovu. Pokud vím, že je nekompetentní, proč bych se tam hrnul? Navíc je mi podezřelé, že tam takové lidi berou a jímá mě hrůza, že jich může být víc.

  • Toto je presne jedna z vecí, o ktorých ešte chcem napísať. Prekvapilo ma, že headhunteri aktívne sledujú rôzne osobnosti na IT scéne.

    Ak niekto z nich zmení zamestnanie, je celkom pravdepodobné, že si tam pritiahne svojich ľudí (kamarátov, kolegov). Na základe toho, či tam tí ľudia ostávajú alebo nie, potom určujú, či daná osobnosť je rockstar alebo primadona. Ak je to rockstar, tak vedia, že ľudí ktorých si tam pritiahol, zaučil a vychoval, sa v budúcnosti oplatí osloviť.

    Takže čisto teoreticky, z dlhodobého hľadiska, môže byť veľmi dobrý kariérny krok nasledovať svojho mentora do nového zametnania, aj keď by to krátkodobo mohlo znamenať krok späť (menší projekt, menej prachov a pod.).

  • Martin Bórik

    Vďaka ti za obe tieto články, veľmi cenné nastavenie zrkadla a aj teraz aj pohľad do zákulisia. Super!
    Inak, je zaujímavé, že keď som prednedávnom absolvoval ten pohovorový kolotoč a ako “senior” som dostal niekoľko ponúk, tak som nemal problém s personalistami (vždy príjemní, ústretoví a ako si písal v článku chápajúci to, čo hovorím). Problém som mal práve s mladými free/cool/in “managermi”, ktorí (väčšinou nedávno) vyšli zo IT školy a pasovali sa do rolí personalistov – tváriac sa ako majstri svetla, arogantní, povýšeneckí – ale to je asi problém malých firiem, veľká si niečo podobné snáď nemôže dovoliť. No uznávam, môže to byť iba môj pocit, keďže som si už za tie roky v obore čo-to zažil a už skrátka nestačím s dychom za týmito mladými “IT dravcami”… :)) A tiež to môže byť problém nášho špecifického IT segmentu “na ďalekom východe”, kde v Košiciach prišlo okrem veľkých hráčov aj ku vzniku väčšieho množstva menších firiem…

    Koniec-koncov, možno inšpirácia na ďalšie pokračovanie ;)

  • Mohu dodat i personalistický pohled z menších firem a srovnání třeba s obchodníky, máte-li zájem :)

  • Slavo Bača

    Ja súhlasím s “nízkou sebadôverou” ako bariérou pre zmenu. Najmä seniori, ktorí majú rodiny, hypotéku, občas si síce v práci zafrflú, ale keď majú možnosť na zmenu, tak sa začnú správať ako ľudia a riešiť otázky: “zvládnem to? nikoho tam nepoznám? čo ma to vlastne čaká? – prirodzený ľudský strach zo zmeny. Pocit, ako keď idete v noci džungľou:-)

  • Ja záujem určite mám. Sem s tým!

  • dakujem za historicky prvy pozitivny clanok o HR z klavesnice IT. okrem obsahu kvitujem i formu, velmi prijemna a miestami som sa aj zasmiala.

  • ohno

    Ach nieco je pravda a nieco absolutny bullshit.

    HR absolutne nemaju ponatia o com hovoria a castokrat je to s nimi len strateny cas. Najviac ma pobavilo ked mi nemenovana pani vybavila pohovor a pridem tam a pyta sa ma clovek absolutne odlisnu technologiu o aku som mal zaujem. Ako ked pride assembler programator a pytaju sa ho na PHP. Nikdy viac korporacia a spolupraca s takymito ludmi.

    Co sa tyka platoveho ohodnotenia tak situacia je aka je kvoli korporaciam a ich skvelemu pristupu co najviac znizit cenu prace…Vsetci vieme o ake krajiny sa jedna :)….India, filipiny a ine.

    Seniornejsi clovek vam nebude robit za taky plat aky ponukate vo firme ktora je cista tovaren (o prehajpovanom googli radsej pomlcim). Seniornejsieho cloveka zaujima len to ako svoju pracu spravit dobre a ako vam doda finalny produkt. Preto seniornejsi clovek nikdy nepojde do korporacie ak nemusi pretoze ta korporacia by jeho poziciu aj tak za par rokov poslala do Indie pretoze by bol prilis drahy.

    Seniornejsi clovek si zarobi za 5 mesiacov to co by v korporacii zarobil za 3 roky a potom vala sunky. Seniornejsieho cloveka nezaujima ze si o nom nejaky pako z HR mysli ze ked nebol v jednej firme 5 rokov tak je nestaly a nema prax.

    Co sa tyka pohovorov a osobnych stretnuti a vybavovania cez e-mail. Vy sa tomu cudujete ? AKOZE SERIOZNE ? Aky mame rok ?

    V dnesnej dobe sa pohovory vybavuju na zaklade predoslych skusenosti + nejakeho pohovoru cez internet + skusobna doba. V prvom rade by firma mala chciet daneho cloveka…nie clovek firmu. Ak sa im nepaci tak fuck off…smer india a kvalifikovani kumari :). Enjoy the ride.

    Co sa tyka benefitov.

    Vy si vazne myslite ze dovolenka a stravenky(ktore aj tak pri vacsine korporacii musi zamestnanec doplacat) su benefity ? Dana firma automaticky u mna pada na najvacsi lowcost aky moze byt. Proste im nezalezi na zamestnancoch a fakt to moze spravit aj ten ind z ulice za 5 korun.

    Benefity su pre mna veci ked je zamestnavatel ustretovy k zamestnancovi. Nedrzi ho zbytocne v office (toboz nie ak je to open space)…tym vyjadruje aj to ze mu veri a vsima si ze ten clovek skutocne robi dobru pracu a pokial nevyhnutne nemusi byt na pracovisku tak nech to robi aj z mastale…

    S cim suhlasim su napr. spominane flexi passy. Bol som vo firme, ktora davala listky do kina, listky do posilovni, listky do divadla, listky na masaze, listky na dovolenku. Ani jedno z toho som nikdy nevyuzil pretoze som to nepotreboval cize pre mna to bol “ziadny” benefit. Kdezto namiesto toho keby zamestnavatel poskytoval flexi passy alebo nieco za co si mozem kupit knihy, software, trening alebo hocico ine co suvisi s mojou pracou (a tym co ma zaujima) tak mi ponuka blbost pretoze si asi mysli ze sedim u neho 8 hodin len tak a nic nerobim a vsetko po com tuzim je ist sa ozrat v piatok a cvicit v posilke.

    Neformalna atmosfera ? U kidding ?

    Akykolvek ITckar kto to robi preto ze ho to bavi a nie pretoze pocul ze to vynasa “love” a neohana sa certifikatmi a titulmi a inymi bullshitmi je tak trochu vystredny a cvok. Pokial to nie je nejaky IT sales man alebo neprezentuje pred externym klientom na kieho krista tam musi ako dement chodit v dress code ? Ja som programator a to co mi ide je programovanie aka nie som manazer co vie hovno a predava sa v obleku.

    Ja potrebujem sediet (lezat) pri stole, mat vylozene nohy, skrabat sa na vajciach, obcas si usrat a hlasno srkat kavu. Preco ? Pretoze tak sa mi najlepsie rozmysla a nepotrebujem zo seba robit moderneho, vysokoskolsky vzdelaneho cloveka co je vo vsetkych ohladoch perfektny.

    Na zaver.

    Najlepsie skusenosti som mal s chlapom z US. Typek si otvoril cisto rodinnu personalnu agenturu o 3ch ludoch. Absolutne super clovek so specifickym, individualnym pristupom co vzdy odpovedal na to na co sa ho clovek pytal. Nechoval sa ako bulo podla nejakeho ITIL / navodu mladych svistov / patternu z univerzity alebo neviem coho.

    Ten chlap vybavil vsetko s klientom, podal vsetky dolezite informacie a dohodol pohovory tak aby to vyhovovalo obom stranam co najlepsie. Vsetko online a v klude. Pokial sa uz jednalo o osobny pohovor tak vzdy bol preplateny aj ked nebol uchadzac uspesny ( aj tak sa ozvali na ine projekty).

  • WickyPayne

    Raz som zazil ponuku do Prahy . . .. na stranke sa pisalo vyvojar v Jave. . .. . ale to som zistil az potom ako mi volal personalista ze hladaju niekoho na JavaScript .. . . a na pohovore som robil nejake vseobecne testy ktore mala agentura boli tam veci z Databaz a uz nepametam asi OOP no myslim ze v tom mali chaos aj ked sa tvarili seriozne

  • PetrSteinbauer

    Nikdo neřeší rozdíl mezi Prahou a třeba malou firmou někde v okresním městě. Vzpomeňte si třeba na Miton – mala firma z okresního městečka – kde byli před 10 lety a kde jsou teď?

    Není výhodnější začínat u takovéhle firmy a růst s ní a po X letech být s ní na vrcholu (který pořád roste)?
    Navíc z praxe vím, že nově přijatí lidé bývají typicky buď pod Vámi nebo max. kolegové – jste služebně nejstarší a často mentorujete a vedete lidi a ideu dál. Když je ta firma zdravá (i kolektiv) je to dle mě mnohem větší dobrodružství než se někam najmout k cizímu a hotovému dotačnímu projektu.

  • Martin Vich

    Pokud neni clovek uplny zelenac na trhu prace casem pozna nekolik HR / headhunteru se kterymi spolupracuje radeji a naopak – zkuseny personalista zna sve IT lidi ktere oslovi treba drive nez pak inzeratem na verejnosti.

    Po nekolika letech uz mate take sve kolegy, sve byvale kolegy, kamarady z oboru a to vse hodne rozsiruje obzor na trhu.

    Presne jak se zminuje ve clanku : “Smysluplny a uzitecny projekt” je velke plus. Neni nic horsiho nez psat x mesicu kod ktery se nikdy nepouzije diky zmene v analyze nebo kvuli nedostatecnemu budgetu atp.

  • Chválím výborný článek. To co píšeš o seniorních vývojářích můžu do puntíku potvrdit (z obou stran). Problém někdy bývá, že lidi nedokážou správně odhadnout svoji senioritu (nadhodnocují se).

    Ohledně toho vztahu IT -> HR/Recruitment. Myslím, že názor ajťáků na personalisty je do značný míry oprávněný. Nikdy jsem se nebavil s personalistou z Googlu, takže nemám úplný obrázek, ale i tak jsem zažil dost velké rozmezí kvality.

    Za všechno hovoří asi to, že si žádného personalistu nepamatuji jménem. Ani obličej. Jedinou výjimkou jsou lidi z HR z aktuální a minulé firmy, protože s nimi spolupracuji (dělám pohovory). Ovšem to jsem v pozici, kdy “hraju s nimi”.

    Za svou letitou kariéru se mi stalo pouze jednou, že mi agentura našla práci, která mi vyhovovala (agenturu si pamatuju, personalistu ne). Jinak to byla většinou ztráta času. Možná jsem neměl štěstí – jsem skromná rockstar :-) a prostě jsem jen nepotkal někoho přiměřeně kvalitního.

    Problém nalezení kvalitního personalisty se týká asi hlavně kontraktorů, kteří potřebují často shánět projekty. Pokud je někdo zaměstnanec, tak to nefunguje – pokud si profiltruju Gmail, tak vidím, že někteří personalisti změnili třeba třikrát firmu/agenturu. Takže pokud mi náhodou někdo vyhovoval, tak po dvou po čtyřech letech už tam nedělá. Tady by mohl pomoct LinkedIn, ale já (stejně jako asi dost jiných lidí) headhuntery ignoruju (tuším, že jsi o tom někde psal?).

    A ještě poznámka k tomu, že (personalisti) byli “milí, příjemní a vstřícní”. No bodejď by nebyli – je to jejich práce (aspoň já to od nich očekávám). Tady je to opět o té kvalitě – občas se setkávám s tím, že ta milost-příjemnost-atd. je na úrovni prodavače HerbaLifu :-/

  • Grim Fandango

    Na margo: spravne slovensky je zovseobecnit, nie zobecnit. Dobrych personalistov podcenuje iba hlupak a je jedno, ci je to ajtak alebo predavac. Zial medzi ajtakmi je stale vela asocialnych a zakomplexovanych hlupakov bez elementarneho chochmesu, aj ked odborne byvaju skveli.

  • Zoltan Fabian

    Inak skvely clanok. Akurat mam vyhrady voci zjednoduseniu pozicie seniorov:

    “Na trhu je akútny nedostatok seniorných ajťákov.
    (Niektorí personalisti tvrdia, že je nedostatok ajťákov obecne, iní
    tvrdia,
    že neseniorných ajťákov je dosť.) Ak sa nejaký senior uvoľní, do
    mesiaca má nové miesto. Iné profesie (napr. účtovníctvo, marketing) si
    kľudne môžu hľadať prácu pol roka.”

    Co to trepes za voloviny?
    Firmy maju minimalny zaujem o seniorov. Radsej zoberu mladsich a
    “vyucia” ich, nez by zobrali seniora. Alebo druhy koniec, su ochotny
    zobrat seniora, ale zaplatia sablonovito rovnako ako juniorovi.
    Este
    som mal len 39 rokov a 15 rokov praxe, ale niektori headhunteri, ktori
    sa nebali, ze ich zazalujem za “nekalu sutaz”, mi prezradili, ze som uz
    pre IT “prilis stary”.
    Alebo si myslel 20 rocnych “seniorov” s “10 rocnymi skusenostami”?!
    Z
    vlasnej skusenosti viem, ze to je az take zle, pretoze mam obrovske
    skusenosti a headhunteri, ako aj zamestnavatelia, sa predhanaju aby ma
    ziskali, ale az do doby, kym sa nedozvedia moj vek – a pritom mam len
    nad 40…

  • Pod pojmom “senior” majú personalisti na mysli človeka, ktorý spĺňa dve veci:

    1. Má X rokov praxe s konkrétnou technológiou na veľkom projekte. T.j. nehľadajú človeka, ktorý má 15 rokov praxe v IT, ale človeka, ktorý napríklad 5 rokov vyvíjal v Ruby On Rails projekt s miliónom pageviews denne.

    2. Je samostatný, vie vystupovať, jednať s ľuďmi, riešiť problémy a konflikty, atď.

    Pokiaľ niekto začne v 15 rokoch a v 20 rokoch spĺňa obidva požiadavky, je považovaný za seniora.

  • Martin Blaho

    Veľmi pekný článok. Ešte by som len doplnil par veci. Nerobím personalistu
    dlho na IT, takže ide o také kratšie skúsenosti, ale seniornejších kolegov čo
    mám, tak sa v tom podstate zhodujeme.

    Najlepšie sa pracuje naozaj so senior IT čkarmi. Sú to ľudia často krát veľmi
    ochotní. Platy nemajú prehnané a vedia ako sa slušne jedná. Spoluprácu s takými
    ľuďmi si neviem vynachváliť. Rozumejú tomu, že nemôžem vedieť to čo oni, preto
    aj volia lepšie vety a slová. Nadradenosť, alebo snaha o dominanciu, či nedaj bože arogantné jednanie je veľmi zriedkavé.

    Teraz najmladšia generácia ITčkarov na tom tiež nie je zle. Lebo si ešte
    nechajú poradiť.

    Ja čo mám najhoršie skúsenosti tak sú to IT čkari medzi 25 – 30 rokov ešte bez
    rodín. Niekedy to jednanie ma naozaj dokáže zaraziť. Vety ako ” s obyčajným
    recruiterom sa baviť nebudem, dajte mi šéfa” alebo ” raz mi jeden
    recruiter ponúkol 400 eur na deň a neviem či ma chcel pobaviť alebo
    uraziť” ma neustále udivujú. Uvedomujem si, že toho človeka môžem rušiť,
    ale preto sa vždy spýtam či má čas teraz, alebo či sa mu môžem ozvať neskôr.
    Podľa mňa je slušné jednanie základ. Aj keď mi volá niekto z prieskumu tak
    si na ňom nevybijem svoju zlosť, ale mu poďakujem a poviem, že nemám
    čas. Našťastie neslušných je stále
    menej.

    Recruiter nemá šancu viesť technický dialóg s IT čkarom ako rovný s rovným. Ale
    to nemá ani IT čkar. Predstavte si, že obsadzujete kompletný projekt. Máte tam obsadiť testera, C++ vývojára, PM a dajme tomu, že sa jedná o sap projekt tak aj SAP consultanta. Nie je šanca s každým viesť rovnocenný rozhovor v technologickej oblasti. Dá sa iba do určitej miery, ale mňa čo učia, že základ pohovoru je zistiť aký ten človek je z ľudskej stránky. Vie slušne jednať? Odíde z
    projektu? Bude tam vychádzať? atď. Samozrejme aj technologicky, ale v rámci možnosti.

    Na druhú stranu treba priznať, že sú personalisti, čo zavadzajú len preto
    aby sa projekt obsadil. Sám tomu nerozumiem. Mám projekt, ktorý je veľmi náročný
    a naozaj tam treba niekoho kto je zvyknutý na stresové situácie. Je dobré o tom
    povedať, lebo potom sa stane, že tam obsadíte nevhodného človeka.

    PS: pracujem pre menšiu firmu, čiže táto práca je veľmi odlišná od veľkých
    personálnych agentúr.

  • onder

    Pekny clanok.

    Osobne by som len poupravil jednu vec ohladom osobnych pohovorov. V dnesnej pretechnizovanej dobe je podla mna neuveritelne smiesne dojst na osobny pohovor. Na co mame telefon? Naco mame Skype, pripadne ine technologie pre prenos videa a zvuku? Bohuzial tieto technologie su dost slabo, resp. vobec nevyuzivane na Slovensku, lepsie povedane, v porovnani z Ceskom je to dost smutne.

    Hovorim zo skusenosti znamych. Niekedy az 3 alebo az 4 krat museli ist na pracovny pohovor pretoze planovanie pohovoru bolo zo strany zamestnavatela smutne. Tito ludia precestovali dost, stratili kopu svojho casu a o cestovnych nakladoch ani nehovoriac.

  • Radek Donát

    Podle mě je často chyba v nesmyslnosti zadání. Skoro za nesmysl považuji poptávat senior developera se zaměřením na C#. To je velmi častá chyba, která spoustu potenciálních zájemců (včetně mě, programuju profesionálně cca 20 let, ale v C# jsem oproti studentům de facto nováčkem) odradí. Podle mě, senior developer je v kolektivu nerad za nováčka (neřku-li za blbce) a nebývá sice vždycky úplně in v nejnovějších technikách (obvykle je kovaný v C++, Pascalu a/nebo Javě), ale s jeho zkušenostmi není problém se cokoli z nich v případě potřeby (motivace) naučit a vybrat z nich ty nejlepší vlastnosti (ano, novější neznamená vždycky lepší), zatímco pro juniory jsou nové technologie obvykle jasnou volbou bez širšího rozhledu (a tedy bez pochybností).

    Mám za to, že dobrým vývojářem prostě člověk buď je nebo není. Preferencí jednoho konkrétního vývojového prostředí přicházejí personalisté o spoustu kvalitních potenciálních zájemců o práci. Senior programátorů obecně nedostatek není. Jen se po nich chtějí kromě zkušeností i akademické znalosti úzce zaměřeného nováčka. Vytížený senior developer logicky nemá čas na akademické pokusy na novinkách, ale používá to, co po něm zaměstnavatel žádá. Jsem toho názoru, že zkušený vývojář se naučí efektivně pracovat v jakémkoli vývojovém prostředí (ostatně, máloco je tak nové, aby to ještě nikde nikdo nepoužil). Umět myslet a odhadnout budoucí možná úskalí jednotlivých řešení naopak dost dobře ve škole naučit nejde.

    I my jsme dělali hodně úzký výběr na pozici junior C# developer. Pár kvalitních lidí jsme sice našli, ale upřímně řečeno, bylo to náročné (přehlídka pitomců co znají JENOM to prostředí) a už bych to zadání takhle nikdy nespecifikoval. Umění zvládat konkrétní vývojové prostředí je to poslední co by se po vývojáři mělo požadovat. Logické/analytické/kreativní/systémové myšlení se přitom dá poměrně snadno otestovat.

  • banterCZ

    Vzorový přístup. Když jsem teď hledal práci, až na jednu výjimku, byl problém vymanit se ze světa Javy, se kterou má zkušenosti, a začít s jiným jazykem.

  • Udělat krok stranou z toho, co umíš – to je ve světě “hledačů práce a hledačů těch hledačů” opravdu těžké. Programoval jsem 10 let a myslím, že jsem to dělal dobře. Ale už to asi 6 let nedělám. A i když na to všude upozorňuji, v té historii to tam prostě straší a pokud to nesmažu, tak mě budou personalisti neustále nabízet něco, co nechci.

  • tono.hajduk

    Nie je sa co cudovat, ze ITckari si ziadaju komunikovat s vyssimi poziciami direkt a obist HR, rovnako ako aj direkt ziadaju informacie ohladne honoraru. Na Slovensku rovnako aj v Cesku je uroven v priemere co sa tyka rekruterov zufala z dvoch hladisk. Odbornej a bohuzial aj z hladiska korektnosti. Z vlastnej skusenosti – niekolko z mojho sudka: 1. pozvali ma na osobny pohovor a po pol hodine vysvitlo, ze sa jedna o poziciu na ktoru som sa vobec nehlasil, 2. pozvali ma na osobny pohovor a po jeho realizacii s kludnym svedomim oznamili, ze pozicia je obsadena, 3… dtto zaver bol, ze vlastne nemaju co ponuknut. Je priam zufale, ak po telefone rekruter oslovuje ohladne pracovnych ponuk a pri otazke ohladne honoraru, bud neodpovie alebo sa pyta na predstavy, to je prejav nerespektu. Ved honorar je klucova informacia a pokial nezodpoveda predstavam uchadadzaca, tak objektivne obe strany stracaju cas. Co sa tyka odbornosti, ta u HR absentuje uplne, predssa HR predavaju a nakupuju personal, tak by klucove informacie mali ovladat a rovnako si budovat tuto zrucnost.

    Este jeden dodatok na zaver pre vsetkych HR: v kulturnych krajinach je pozvanie na osobny pohovor znamkou toho, ze spolocnost ma o uchadzaca realny zaujem. Preto v pripade uvodnych pohovorov vyuzivajte telefon alebo videokonferencie – skor ako uchadzaca pozvete osobne. Usetrite tym vela casu a co pohovor to pracovny den, ktory sa v pripade takehoto jednania da skutocne vyuzit ucelnejsie :)

  • tono.hajduk

    :) ak nema SW Designer doveru sam v seba, ako moze napisat riadok kodu ? … tomu celkom nerozumiem … osobne som toho presvedcenia, ze prave zmena projektu, resp. zmena prostredia ci nove vyzvy je prave to co robi IT tak pritazlivym. Upadnutie do stereotypu je to najhorsie, co sa moze prihodit – aj ked je to mozno komfortne riesenie.

  • Pingback: Vzkaz junior personalistům | Leoš Literák()